Farizej Nesrovnal

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Bratislava má množstvo neriešených problémov, v ktorých akosi chýbajú rozhodnutia magistrátu. Nový čas sa odhodlal na záslužný čin a preveril si, ako teda magistrát vo veciach rozhoduje. A zistenia sú zaujímavé.

Predseda petičného výboru a veľký bojovník proti hazardu, primátor Ivo Nesrovnal zjavne s herňami až taký problém nemá. Ako zistil Nový Čas, minulý rok rozdával súhlasy pre prevádzkarov jedna radosť. Najzarážajúcejšie však je, že žiadosti dokázal vybaviť zo dňa na deň! Poriadne nervy to spravilo najmä starostom, ktorí sa dlhé mesiace dožadujú činnosti magistrátu v oveľa pálčivejších problémoch, ako sú osvetlenie či svetelná signalizácia ohrozujúca život.

Už v októbri minulého roka všetkých 17 starostov otvorene kritizovalo primátora za dlhodobú nečinnosť. A to ani len netušili, že kým Nesrovnal závažné problémy v mestských častiach prehliadal, herne, proti ktorým tak bojuje, dokázal odsúhlasovať zo dňa na deň. Dokazuje to dokument z dňa 27. júla 2016 podpísaný primátorom, ktorý má Nový Čas k dispozícii. Dáva súhlas na umiestnenie 32 prevádzok s videohrami a 6 s ruletami. Žiadosť od prevádzkovateľa bola pritom mestu doručená len deň predtým. V redakcii máme aj ďalšie súhlasné stanoviská, ktoré povoľujú aj umiestnenie kasín.

„Nechce sa mi ani veriť, že na magistráte je takáto ústretovosť k prevádzkam, proti ktorým je namieraná najväčšia petícia v histórii mesta so 136-tisíc podpismi. Čudujem sa, že sa žiadosť o licenciu nestratí ako tretina petičných hárkov,“ poznamenal starosta Vajnor Ján Mrva. „Prečo magistrát tak promptne nevybavuje žiadosti bežných občanov o záväzné stanovisko k rodinným domom?“ pýta sa Mrva.

Celý článok

Niečo tu nie je správne

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Tentoraz vás chcem upozorniť na video, ktoré celkom dobre dokladá súčasný stav myslenia mladých ľudí odchovaných v prostredí politickej korektnosti. Publikovala ho nezisková organizácia Aliancia obhajujúca slobodu. Študentom v ňom dávajú otázky, ako napríklad, či súhlasia s tým, že návrhárka Sophie Thealletová má právo neposkytnúť šaty pre Melaniu Trumpovú.

Študenti sa zhodli, že Thealletová a ďalší návrhári, ktorí odmietli poskytovať svoje služby pre rodinu prezidenta Donalda Trumpa, majú absolútne právo odmietnuť túto prácu, keď je proti ich presvedčeniu.

Rovnako dostali otázku, či má moslimská speváčka právo odmietnuť spievať v kresťanskom kostole, ak by ju o to požiadali.
Znovu, študenti presvedčene súhlasili, že moslimská speváčka má mať právo odmietnuť spev v kresťanskom kostole.
Rovnako sa študenti zhodli na tom, že zákon, ktorý by nútil moslimov spievať v kresťanskom kostole, by nemal existovať.

V poriadku, až potiaľto to má svoju logiku.

Ale keď sa tých istých študentov opýtali, či kresťanský fotograf má mať právo odmietnuť fotenie svadby homosexuálov, odrazu stíchli a nevedeli odpovedať.

Práve fotografka z Wisconsinu, Amy Lawsonová, sa súdi so štátom, ktorý ju núti fotografovať aj svadby párov rovnakého pohlavia. Pokuty za takúto „diskrimináciu“ sa v rôznych štátoch líšia, ale môžu dosiahnuť aj stovky tisíc dolárov. Známy je prípad kresťanov z Oregonu, ktorí prevádzkovali cukráreň Sweet Cakes a odmietli predať tortu na svadbu lesieb. Verdikt súdu – vinní a povinní zaplatiť 135 000 dolárov za „emočnú ujmu.“