Minister versus mocní v Bruseli

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Grécko je 10-miliónová krajina, na európske pomery stredná, reálne malá krajina, HDP na hlavu obyvateľa má dnes nižšie ako Slovensko. Grécka kríza bola jednou z najvážnejších kríz EÚ, bol to čas, keď euro rozdelilo EÚ na sever a juh.

Grécka dlhová kríza a de facto bankrot štátu nebola len problémom Grécka, išlo o veľký problém pre najväčšie štáty EÚ. Aby sme pochopili, prečo došlo k zrážke medzi Nemeckom a Gréckom, musíme si uvedomiť, aký veľký problém predstavovalo Grécko pre Nemecko a Francúzsko.

Grécke problémy vypukli po kolapse na Wall Street (2008), Gréci neboli schopní refinancovať svoje dlhy, prišli o úvery, vypukla insolventnosť. „Tri francúzske banky tak odrazu čelili stratám z úverov v krajinách periférie v objeme prinajmenšom dvojnásobku francúzskeho hospodárstva“. „Čísla Banky pre medzinárodné platby odhaľujú vskutku strašidelný obraz: z každých 30 eur úverov mali prístup len k jedinému. To znamenalo, že keby im dlžníci nevrátili len tri percentá z celkového objemu úverov – teda ak by sa im z úverov vládam, domácnostiam a firmám na periférii nevrátilo 106 miliárd –, tri najväčšie francúzske banky by musela zachrániť francúzska vláda.“

Išlo by o obrovský problém: grécky bankrot (odpísanie dlhov) by Francúzov donútil požičať si šesťnásobok celkových ročných daňových príjmov ich štátu!

Nemci na tom neboli tak zle, ale aj Merkelová mala problém. Po americkej finančnej kríze museli bankám schváliť podporu 406 miliárd eur, krátko nato čelila Merkelová požiadavke, že kvôli gréckym dlhom a úverom, ktoré poskytovali nemecké banky, potrebujú tieto banky ďalšiu dotáciu v rozmedzí 340-400 miliárd eur.

„Lídri Francúzska a Nemecka nechceli, aby grécka vláda vyšla s pravdou von, teda aby priznala bankrot, pretože im išlo dohromady o sumu v objeme zhruba jedného bilióna eur. Ibaže museli nájsť spôsob, ako druhýkrát zachrániť svojich bankárov, a to bez vedomia domácich parlamentov. Ako svojho času povedal bývalý luxemburský premiér a potom predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker: ,Keď je situácia vážna, musíte klamať.‘“

Celý článok

Súmrak demokracie

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Politický analytik Ján Baránek v publikovanom rozhovore upozornil na nebezpečenstvá, ktoré so sebou prinášajú sociálne siete, najmä sústredením moci v rukách ich majiteľov, ktorí majú formou cenzúry a zásahov do slobody prejavu dosah na formovanie myslenia množstva ľudí. Tu je prepis časti jeho zamyslenia sa nad aktuálnym stavom.

“Toto je veľmi, veľmi nebezpečné, aby si nevolená skupina vplyvných ľudí vytvárala pravidlá pre celú spoločnosť. Netvrdím, že je to zánik demokracie, ale môže to byť začiatok zániku demokracie,” upozornil Baránek.

Akonáhle sa totiž dostaneme do štádia, že nám politiku budú robiť a ovplyvňovať veľké nadnárodné spoločnosti alebo napríklad aj lokálne médiá, pôjde podľa jeho slov o začiatok konca demokracie.

Analytik dodáva, že sme si dnes veľmi zvykli na demokraciu, ale nesmieme zabúdať na to, že sa to môže zmeniť. “My sme si zvykli na tento pohodlný západný spôsob života a ako keby sme stratili historickú pamäť, že toto čo žijeme je svetlá výnimka v celej histórii ľudstva.”

Preto si nevie vysvetliť, že v čase, keď konečne žijeme v demokracii si ju nechávame takýmito spôsobmi rozkladať. “A to nie je len Google, Facebook. To sú napríklad v našich podmienkach médiá, aktivisti, časť tretieho sektora. Predsa politik, akokoľvek skorumpovaný, je volený. On nemôže podliehať vplyvu dvoch, troch ľudí, ktorí nie sú volení.”

Celý článok
Talianska dôchodkyňa o podpore migrantov