Američania v hľadáčiku Haagu

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Ešte pred pár rokmi nebolo možné predpokladať, že vo The Wall Street Journal bude expert jednej z najvplyvnejších amerických neziskových organizácií American Enterprise Institute John Bolton vyzývať k tomu, aby bol Haagsky tribunál „zahrdúsený v kolíske“ a porovnávať ho s „boľševizmom“, voči ktorému chcel Winston Churchill použiť rovnaké opatrenie.

Tak ostrá reakcia bola vyvolaná neobvyklou správou: prokurátorka Medzinárodného trestného súdu v Haagu Fato Bensoudaová začala oficiálne vyšetrovanie predpokladaných zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných americkými vojakmi a oficiálnymi osobami USA v rámci americkej vojenskej intervencie v Afganistane.

USA podpísali, ale neratifikovali Rímsky štatút, ktorý určuje jurisdikciu a pravidlá medzinárodného trestného súdu EÚ, čo dodáva súdu potrebnú váhu v systéme medzinárodného práva. Americkú pozíciu v tejto otázke sformuloval bývalý stály zástupca USA pri OSN John Bolton, ktorý vyhlásil, že „americká národná bezpečnosť záleží v dlhodobej perspektíve na odmietaní uznávať akúkoľvek legitimitu tohto opovážlivého pokusu podriadiť demokratické krajiny nekontrolovateľnému zasahovaniu Medzinárodného trestného súdu.

V nedávnej minulosti sa vyjadrovali americkí úradníci a experti o činnosti Haagskeho súdu oveľa pozitívnejšie. Barack Obama a Condoleezza Riceová dokonca vážne diskutovali o možnosti oficiálneho zapojenia USA do jeho činnosti, a teda aj ratifikácii Rímskeho štatútu. Mnohí americkí úradníci, vojaci a príslušníci tajných služieb snáď pociťujú istú úľavu z toho, že sa tak predsa len nestalo. Ako uznáva už spomínaný Bolton, pôvodne bol Medzinárodný trestný súd v Haagu zriadený ako nástroj pre potrestanie politikov, ktorých akcie odporovali západným záujmom.

Existuje len jedno racionálne vysvetlenie zmeny orientácie medzinárodného trestného súdu z prenasledovania politikov na stíhanie zločincov, ktorí slúžia v americkej armáde alebo v CIA – pre upresnenie treba povedať, že sa vyšetrovali aj zločiny Talibanu a oficiálnych afganských silových zložiek. Vyšetrovanie prebieha od roku 2006 – a 11 rokov šetrenia je viac ako dosť – čo znamená, že rozhodnutie zjednať veci voľný priebeh bolo prijaté nie z technických, ale z politických dôvodov. Pritom tí, ktorí toto rozhodnutie prijímali, si museli uvedomovať jeho následky a to, akú odvetnú reakciu vyvolá toto rozhodnutie v USA. Najväčší vplyv na Medzinárodný trestný súd majú štruktúry Európskej únie, a tak vychádza, že jeho protiamerický útok veľmi dobre zapadá do logiky rozrastajúceho konfliktu medzi EÚ a Amerikou. Obžalovací verdikt, vynesený síce v neprítomnosti, ale vyhlasujúci amerických úradníkov a vojakov za medzinárodných zločincov, bude jednoducho ideálnou podporou procesu posilňovania „európskej alternatívy NATO“, ktorá bola vytvorená pričinením Nemecka.

Celý komentár