Dublin

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Od 13. do 16. novembra poslanci v rámci slávnostného zasadnutia Európskeho parlamentu preberú viacero zaujímavých bodov. Svetlým okamihom a odskočením si od povinností isto iste bude vystúpenie slovenského prezidenta Andreja Kisku – naposledy sa naša hlava štátu prihovorila europoslancom ešte v roku 2001 – vtedy v europarlamente vystúpil Rudolf Schuster. Kiskovo vystúpenie mainstreamové médiá určite neprehliadnu, z nášho pohľadu ale určite dôležitejším bodom bude reforma azylového systému únie. Poslanci by totiž mali odobriť mandát EP na rokovania s Radou EÚ o reforme azylového systému Únie.

Navrhované zmeny takzvaných dublinských pravidiel by mali odstrániť existujúce nedostatky azylového systému EÚ a zaistiť, aby sa každý členský štát spravodlivo podieľal na spracúvaní žiadostí o udelenie azylu. O čo ide.

Členské štáty prvého vstupu, teda krajiny, vstupom na územie ktorých sa utečenci dostanú do Európskej únie, by podľa poslaneckých návrhov už nemali byť automaticky zodpovedné za spracovanie azylových žiadostí. Žiadateľ o azyl by mal byť urýchlene premiestnený do jedného z členských štátov na základe pevného distribučného kľúča.

Pre vysvetlenie – neznamená to, že takto pridelený žiadateľ v danom štáte ostane. Členský štát, ktorému bude žiadateľ pridelený, bude ďalej posudzovať jeho žiadosť o azyl. Neznamená to, že sa mu azyl pridelí bez vedomia členského štátu a do štátu sa iba nedobrovoľne „privezie“. Členský štát vykoná ďalšiu, dlhšiu bezpečnostnú previerku a posudzovanie oprávnenosti na medzinárodnú ochranu. Rozhodnutie štátu udeliť alebo neudeliť azyl potom musí byť v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi a EÚ právom, tak ako doteraz.

Členské štáty, ktoré nebudú rešpektovať nové pravidlá a neprijmú časť azylantov za účelom spracovania ich žiadosti, by podľa poslancov mali čeliť riziku obmedzenia prístupu k fondom EÚ.

Ale aby bola informácia kompletná – takejto zmene sa bránia nielen štáty V4, ale dokonca aj krajiny prvého vstupu. Tie nemajú záujem na zmene systému, nakoľko už teraz v Dublinskom nariadení (Dublin III) existuje klauzula, podľa ktorej je za žiadateľa o azyl zodpovedný štát prvého vstupu alebo krajina, v ktorej žil žiadateľ po dobu aspoň 24 mesiacov. Toto navrhla Komisia vypustiť a napríklad Taliansko je veľmi proti vypusteniu.

A na záver názor predsedu SaS a europoslanca za túto stranu Richarda Sulíka – „Reformu Dublinského systému, ako ju schválil výbor LIBE a ako ju bude presadzovať na následných trialógoch, považujem za veľmi politicky a prakticky nedomyslenú z dôvodu nefunkčnosti a krátkodobosti riešenia pomocou relokačných kvót, pred ktorými by mala mať jednoznačne prednosť dokonalejšia ochrana vonkajších hraníc Únie a adresnejšie riešenie migračnej krízy zapojením zahraničnej politiky a vybudovaním migračných centier mimo územia Európskej únie s cieľom včas filtrovať žiadateľov o azyl od ekonomických migrantov. Podmienenie kvót prístupom k eurofondom považujem za ich zneužitie na politické účely a vydieranie členských štátov, ktoré s daným riešením nesúhlasia.“