Život na predaj

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Generálny riaditeľ spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg podľa novinára Duncana Campbella a jeho kolegov z NBC, Süddeutsche Zeitung a Computer Weekly, obchodoval s osobnými dátami užívateľov, pričom niektoré dával svojim priateľom zadarmo. To všetko sa malo uskutočniť v čase, keď verejnosť ubezpečoval, že ochrana ich osobných údajov je prioritou najväčšej sociálnej siete sveta.

Facebook mal v niektorých prípadoch odmieňať zvýhodnené spoločnosti tým, že im poskytol prístup k údajom svojich používateľov. V iných prípadoch zase odmietol prístup k užívateľským dátam konkurenčným spoločnostiam alebo aplikáciám. Amazon napríklad získal rozsiahle osobné dáta užívateľov len za to, že na sociálnej sieti minul veľa peňazí za reklamnú kampaň na smartphone Fire.

Všetko sa malo diať v čase, kedy Zuckerberg hovoril o rastúcej dôležitosti ochrany užívateľov. Ako povedal pre New York Times v roku 2014, súkromná komunikácia medzi užívateľmi je „čoraz dôležitejšia“. „Čokoľvek, čo môžeme urobiť, aby sa ľudia cítili komfortne, je veľmi dobré,” vyhlásil.

Dokumenty však ukazujú, že na rozdiel od verejných vyhlásení spoločnosti Facebook, spoločnosť prišla s niekoľkými spôsobmi, ako sa môžu firmy dostať k dátam používateľov. Facebook si za ne nechal buď priamo zaplatiť alebo sa uspokojil s poriadnou investíciou do reklamy na sociálnej sieti. Takáto dohoda nie je vo svete technológií zas až tak neobvyklá, ale Facebook obchodoval s oveľa citlivejšími dátami, ktoré jeho konkurencia nemá k dispozícii.

Celý článok

Priateľská pomoc

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Na verejnosť prenikol návrh zmluvy medzi Slovenskom a Spojenými štátmi o dočasnom pobyte amerických vojsk na slovenskom území. Dočasne pobývajúcich vojsk sme mali u nás dosť. Americká trúba Denník N síce píše, že to je už prekonaný prvotný návrh, ale v podstatnom ho Američania určite nechcú zmeniť.

Porovnajme tento návrh s „Ochrannou zmluvou“, ktorú uzavrel Slovenský štát s nacistickým Nemeckom. Zmluvu podpísal 18. marca 1939 teda štyri dni po svojom vzniku. V článku 2 Zmluvy sa píše, že nemecká armáda má právo v pásme po východný okraj Malých Karpát, Bielych Karpát a Javorníkov zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené silou, ktorú pokladá za potrebnú.

Mimochodom, do tohto pásma spadá letisko Kuchyňa, teraz zaujímavé pre Američanov. Slovenská vláda sa zaviazala, aby pre také stavby poskytla zem a pôdu. Nemeckí vojaci a nemecké dodávky mali právo na bezcolné vybavenie. Vo vymedzenej oblasti vykonávala vojenské výsostné práva nemecká armáda a Nemci tam pôsobiaci podliehali nemeckému súdnictvu.

Ako to teda vyzerá v porovnaní s uniknuvšou zmluvou s Američanmi?

Celý článok