Problém s názvom Nemecko nezmizol

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

1. september je za nami, pre nás sa niesol prevažne v duchu Dňa ústavy, a s tým spojeného dňa otvorených dverí v parlamente. Už o niečo menej pozornosti si vyslúžil fakt, že pred 80 rokmi Nemecko napadlo Poľsko, a tak sa stal 1. september v historickom kalendári míľnikom vypuknutia druhej svetovej vojny v Európe. Európania sa vo viacerých ohľadoch z tohto konfliktu a jeho sprievodných javov spamätávajú dodnes. Súčasťou tohto procesu je aj dlhodobé zotrvávanie v omyle, založenom na predstave, že nebyť Adolfa Hitlera a brutálnej ideológie nacistickej strany, druhá svetová vojna by sa Európe vyhla.

Už viackrát sme poukázali na to, že príčinou vypuknutia druhej svetovej vojny v Európe nebol národný socializmus (prípadne fašizmus). Démoni nacizmu poháňali motor krutosti, s akou sa táto vojna viedla na fronte aj v zázemí. O tom niet najmenších pochýb. Ideológia a rasová nenávisť, akokoľvek boli masívne, však neboli dostatočnými silami na rozpútanie globálnej a hlavne totálnej vojny.

Tri delenia Poľska v 18. storočí neboli výsledkom nenávisti Rakúska, Pruska a Ruska voči Poliakom, ale dôsledkom vzájomnej nedôvery týchto troch monarchií. Územia súčasného Poľska, Bieloruska a Ukrajiny sú tvorené nížinami bez väčších geografických prekážok, a preto poskytujú útočníkovi výhodu ľahkého postupu proti napadnutej strane. Rozdelené Poľsko bolo teda vtedajšou formou nárazníkovej zóny, ak chceme strategickou hĺbkou, troch veľkých európskych monarchií.

Keď si po vypuknutí druhej svetovej vojny podelili Poľsko Adolf Hitler s Jozefom Stalinom, nebol to výraz ich srdečných vzťahov. Naopak, bol to dôsledok ich hlbokej nedôvery, aj keď pakt Molotov-Ribbentrop by mohol zvádzať k opačnej predstave. Nedôvera medzi Hitlerom a Stalinom bola sčasti ideologická, no jej skutočné príčiny boli zakorenené v dejinách. A geografii.

Celý článok