Riziko a zodpovednosť

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Email this to someone

Taliansko je už celé v karanténe, na Slovensku vláda zakázala všetky verejné podujatia. Mnohé školy majú voľno, osoby s cestovateľskou anamnézou by mali dodržať 14-dňovú karanténu. Napriek tomu, že z médií sa valí jedna správa o koronavíruse za druhou, sa objavujú prípady zatajenia návštevy rizikových oblastí, chorí chodia k lekárom, hoci by im mali volať, obchody a nákupné centrá sú plné, veselo fungujú krúžky, život beží ďalej. Možno práve preto Marián Kechlibar preložil a zverejnil na svojom webe výpoveď lekára Daniela Macchiniho z Bergama, kde už naplno prepukla epidémia koronavírusu. Vyberám len pár častí, určite to ale stojí za prečítanie celé.

Situácia teraz je dramatická. Iné slovo mi nenapadá. Vojna vypukla a bitka zúri nonstop celé dni a noci. Jeden za druhým sa nešťastní ľudia objavujú na pohotovosti. Majú oveľa horšie príznaky ako komplikácie chrípky. Nehovorte už prosím, že je to len ťažká chrípka. Za dva roky, ktoré pracujem v Bergame, som zistil, že ľudia nechodia na pohotovosť bezdôvodne. Tentoraz tiež nie.

Tiež vás môžem uistiť, že keď vidíte mladých ľudí intubovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti, všetko sebavedomie ohľadne toho, že ste mladí, vás prejde. A stále sa pritom nájdu ľudia na sociálnych sieťach, ktorí sa chvália, ako sú statoční, ignorujú odporúčania, protestujú, že ich normálne životné zvyky dostali dočasnú stopku – hoci okolo prebieha katastrofálna epidémia. Už nie sme chirurgovia, urológovia, ortopédi, sme len lekári, súčasť jedného veľkého tímu, ktorý musí čeliť vlne cunami, ktorá nás zavalila.

Náš spoločenský život prestal existovať. Pred niekoľkými mesiacmi sme sa s manželkou rozišli a uisťujem vás, že som sa vždy snažil o to, vidieť svojho syna, aj po nočnej zmene, aj keby som kvôli tomu šiel spať neskôr. Ale už skoro dva týždne som dobrovoľne bez kontaktu so svojím synom i ďalšími rodinnými príslušníkmi, pretože sa bojím, že ich nakazím, a že oni potom nakazia moju starú babičku alebo iných príbuzných, ktorí majú zdravotné problémy.

Majte tiež trpezlivosť. Áno, nemôžete ísť do divadla, múzea alebo do posilňovne. Buďte milosrdní voči tým zástupom starých ľudí, ktorých by ste mohli zabiť. Viem, nie je to vaša vina, ale vina tých, ktorí vás priviedli na myšlienku, že sa to preháňa. A aj toto svedectvo sa ľuďom, ktorí žijú ďaleko od epidémie, môže zdať ako preháňanie. Ale prosím vás, vypočujte nás, opúšťajte domov len v úplne nevyhnutných situáciách. Nechoďte davovo do supermarketov pre zásoby, to je to najhoršie, keď sa koncentrujete, potom vzrastá riziko nákazy od ľudí, ktorí ani nevedia, že sú infekční.

Celý článok